Príbeh Lajosa Sátora a dunajskostredskej mafie je mimoriadne zložitý, a dobre ukazuje obzvlášť krutú a krvavú stránku slovenského podsvetia. Na začiatku a v polovici 90. rokov, keď sa po páde komunistických režimov oslabila kontrola štátu, organizovaný zločin sa najmä na Slovensku a v Maďarsku dosť rozšíril. Lajos Sátor a jeho skupina sa práve v tomto období začali angažovať na južnom Slovensku, najmä v dunajskostredskom a komárňanskom regióne.
Vzostup Sátorovho klanu a jeho metódy
Skupina Lajosa Sátora pôsobila mimoriadne brutálnymi metódami. Skutočnú slávu si získali v polovici 90. rokov, keď pod vedením Milana Siposa začali bojovať o kontrolu územia s tzv. „klanom Pápayovcov“ (konkurenčnou zločineckou organizáciou). Po poprave Siposa vyvrcholil konflikt udalosťou známou ako „dunajskostredský masaker“, keď v reštaurácii Fontána v roku 1999 popravili 10 členov Pápayho klanu. Táto udalosť šokovala celé Slovensko a odhalila krutú povahu slovenskej mafie.
Po masakre sa Lajos Sátor a jeho klan stali dominantnou skupinou v podsvetí južného Slovenska. Klan sa zaoberal rôznymi nelegálnymi aktivitami, vrátane ekonomických zločinov, vydieraní, praní špinavých peňazí, únosov a vrážd, nelegálnej výroby cigariet a údajne získal aj politický a ekonomický vplyv. Lajos Sátor bol známy ako veľmi tvrdý, krutý a podozrievavý vodca, ktorého sa báli aj jeho vlastní ľudia. Tých, ktorých považoval za zradcov alebo ho podviedli, bez mihnutia oka zlikvidoval – často brutálnymi popravami, ktoré používal ako príklad.
Vnútorné konflikty a pád Lajosa Sátora
Postupom času sa klan stal obeťou vnútorných rozporov a bojov o moc. Koncom 2000-tych rokov rástol tlak zo strany úradov, a viacerí členovia mafie sa rozhodli zradiťskupinu, aby si zachránili život. V roku 2010 sa nakoniec samotný Sátor stal obeťou týchto vnútorných konfliktov, a jeho likvidácie sa zúčastnilo viacero jeho blízkych ľudí. Po jeho smrti úrady rýchlo začali klan likvidovať a mnoho bývalých členov bolo postavených pred súd. Sátorove pozostatky dodnes neboli nájdené.
Odkaz Sátorovho klanu a jeho vplyv na spoločnosť
Činnosť Lajosa Sátora a dunajskostredskej mafie zanechala hlboké stopy v slovenskej verejnosti a praxi bezpečnostných zložiek. Pri odhaľovaní prípadu vyšli najavo šokujúce detaily o tom, ako klan vybudoval rozsiahlu sieť, a ako kontroloval časť hospodárskeho a spoločenského života v regióne. Mnohí bývalí členovia klanu a ich komplici boli medzičasom odsúdení.
Príbeh Sátorovho klanu sa stal symbolom temného obdobia organizovaného zločinu na Slovensku, ktoré ukazuje, aký veľký vplyv môžu získať zločinecké organizácie, ak neexistuje adekvátny odpor zo strany kompetentných.
Život Lajosa Sátora:
Lajos Sátor sa narodil 20. februára 1972 v Dunajskej Strede. Od mladého veku športoval, zápasil a pri zápasení sa spoznal so Zoltánom Csehom (ktorý bol o rok starší), a stali sa najlepšími priateľmi. Aj Milana Siposa spoznal prostredníctvom zápasenia. Sipos bol o niekoľko rokov starší a na začiatku 90. rokov okolo seba zhromaždil niekoľko mladých zápasníkov, čím založil prvú zločineckú organizáciu v Dunajskej Strede, a stal sa tak prvým mafiánskym bossom v meste. Do skupiny Siposa patrili okrem Sátora aj Zoltán Cseh, Zolko Szerencsés, Kecó a Béla Écsi.
Sátor a Cseh mali v rámci organizácie za úlohu likvidovať biele kone, čiže ľudí, ktorých mená figurovali v podvodných firmách. Počas tzv. fakturačného obdobia v 90. rokoch táto dvojica zabila desiatky takýchto osôb, ktoré slúžili ako krycie osoby. Za túto prácu dostávali od Siposa a jeho obchodného partnera Tomáša Vidu peniaze. Z týchto peňazí si Sátor kúpil krásne nové červené športové auto Dodge.
Sátor a Kecó zabili aj Igora Bíróa, majiteľa dunajskostredského Eden baru, ďalšieho kriminálnika mesta. Sátor a jeho kumpáni boli v 90. rokoch natoľko arogantní a sebavedomí, že zavraždeného Bíróa posadili na miesto spolujazdca, Sátor sedel vzadu a zamával Igorovou rukou na rozlúčku s mestom, kým autom jazdili po uliciach Dunajskej Stredy.
V druhej polovici 90. rokov prišiel Kecó počas dlhotrvajúcej mafiánskej vojny v Dunajskej Strede o život.
V roku 1997 Tibor Pápay prevzal moc nad Dunajskou Stredou od Siposa. Pápayho muži zbili Siposa v jeho vlastnom bare a vyhnali ho z mesta. Sátor odišiel spolu s ním, ušli do Budapešti. S nimi išiel aj Siposov obchodný partner, bankár Tomáš Vida, a niekoľko ďalších ľudí, vrátane Zolka Szerencsésa a Árpáda Szamaránszkého.
Zoltán Cseh sa pridal ku klanu Pápayovcov a stal sa ich blízkym spolupracovníkom.
Na jar v roku 1997 Siposa zavraždili v Banskej Bystrici Michal Csémy a Tibor Pápay. Po smrti šéfa vedenie prebral Sátor Lajos.
Na začiatku svojho vedenia chcel Sátor pomstiť smrť svojho priateľa Milana a zároveň získať späť moc na Žitnom ostrove. Nakoniec, o tri roky neskôr, 25. marca 1999, naplánoval a uskutočnil jedno z najväčších a najkrvavejších mafiánskych zúčtovaní v Európe – masaker klanu Pápayovcov. Sátor získal úplnú moc v Dunajskej Strede a v jej okolí, a v 27 rokoch sa stal obávaným dunajskostredským mafiánskym bossom.
Od septembra roku 1999 bol na Sátora vydaný zatykač za vydieranie Jančiho Híra, člena konkurenčného klanu Pápayovcov. V auguste v roku 2000 bol obvinený aj z organizácie masakru klanu Pápayovcov, a na jeho meno bol až do jeho smrti v roku 2010 vydaný medzinárodný zatykač.
Sátor dal počas svojho šéfovania zabiť viac než 80 ľudí. Problémy riešil takmer vždy vraždou. Ako mafiánsky boss sám vraždil len zriedkavo, aj to len z osobných dôvodov. Takto zabil Štefana Mikusa, Jána Cservenku, Bélu Écsiho a Andora Reisza. Na vykonávanie vrážd mal vyškolených ľudí, ako Alfréda Nagya, Silvestra Konkolya, Juraja B. a Zsolta N. (Csonti).
Úkryt Lajosa Sátora počas pátrania:
V septembri v roku 1999 ušiel do Maďarska, kde aj nejaký čas zostal. Od začiatku roku 2000 striedavo žil v Maďarsku a na Slovensku. Po smrti Tomáša Vidu odkúpil dom od jeho manželky, do ktorého sa presťahovala Lajosova manželka s ich spoločnou dcérou. Lajos sa do tohto domu tajne vracal. Za saunou v dome vytvorili skrytý priestor, kde sa Lajos mohol ukryť pred nečakanými návštevami.
Od leta roku 2001 žil v rodinnom víkendovom dome Kádárovcov v Orechovej Potôni. V Pódafe začal na viac ako 50-árovom pozemku stavať prízemný rodinný dom s rozlohou cez 500 m². Vybudoval tiež prístavbu, ktorá pozostávala z veľkej garáže pre viacero áut a fitnes centrum. Tento dom však nakoniec nedokončil, pretože sa v roku 2004 rozviedol so svojou manželkou Denisou.
Od roku 2005 bola jeho partnerkou Judita Csörgőová, ktorá bola predtým partnerkou Csontiho. S Juditou bývali v prenajatých domoch, hlavne v okrese Senec (Dunajská Lužná, Hamuliakovo, Alžbetin Dvor), a určitý čas si prenajímali byt v Bratislave. Sátor mal aj víkendovú chatu v Čadci, ktorá sa neskôr, rovnako ako nehnuteľnosť v Pódafe, dostala do vlastníctva Csontiho.
Pravidelne chodieval lyžovať a jazdiť na snežnom skútri na Slovensko, do Rakúska a do Talianska. Pri Komárne často jazdil na vodných lyžiach, a jazdil aj na vodnom skútri na Váhu a Dunaji. Rád jazdil a súťažil aj na Slovakia Ringu, na ukradnutom BMW M3 špeciálne určenom na tento účel.
V roku 2007 mu Judita Csörgőová porodila syna, ktorého krstným otcom sa stal Csonti.
Zakúpením knihy získa kupujúci prístup k exkluzívnemu obsahu na webovej stránke, kde sa nachádza množstvo fotografií a videí o členoch mafie, ktoré pravidelne aktualizujeme. Navyše každý mesiac pridávame zápisnice z už uzavretých trestných činov.
